O 22 rokov neskôr, čiže v roku 1950 už nahlásilo svoj trvalý pobyt niečo viac ako 200.000 občanov a v roku 1972 ich bolo sčítaných dokonca 306.000. Na základe posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011, žije na území hlavného mesta viac ako 457.000 obyvateľov. Zaujímavý je pri tom fakt, že už v roku 1996 bolo bratislavčanov 452.000, tzn. za posledných 15 rokov pribudlo len 5.000 obyvateľov?!
Poďme sa spolu pozrieť čo hovoria čísla bytov.
V roku 1970 bolo v Bratislave 92.000 bytov. O 21 rokov neskôr už bol ich počet 160.000. Bolo to v období najväčšieho stavebného rozvoja mesta a vybudovania najväčšieho sídliska v strednej Európe - Petržalky. Vystavaných skoro 70.000 bytových jednotiek! To je skutočne zaujímavý štatistický údaj, ktorý korešponduje s údajom nárastu počtu obyvateľov v tomto období (skoro 150.000). V súčasnosti Bratislava disponuje s viac ako 200.000 bytmi. Veľká časť novopostavených, prevažne veľkometrážnych a cenovo náročnejších, je stále nepredaná. Ponuka bývania, jej kvalita ako aj množstvo ponúk je naozaj veľkorysá. Dva najsilnejšie realitné portály ich majú v ponuke vyše 32.000.
Toľko holé fakty a štatistické čísla získané z databázy NBS a Štatistického úradu.
Reálne čísla, v súvislosti s počtom ponúkaných a predaných bytov, resp. ich skutočnú cenu si môžeme skôr domyslieť.
Pozrime sa bližšie na kvalitu bývania v tejto metropole a hlavne na možnosti dopravovania sa.
Ako väčšina veľkomiest, tak aj Bratislava denno-denne zápasí s fenoménom zvaným doprava.
Každý deň dochádza do Bratislavy viac ako 200.000 ľudí, prevažne za prácou. Keď k tomu pripočítame počet obyvateľov, podľa posledného sčítania viac ako 457.000, potreba komplexnejšej integrovanej dopravy je viac ako naliehavá. Nekontrolovaný dopravný rozvoj Bratislavy vzbudzuje hrdosť na jej ekonomickú vyspelosť no zároveň sú kvôli individuálnej doprave preplnené cesty. Svedčia o tom dopravné zápchy najmä v ranných a večerných hodinách. Medzi najvyťaženejšie úseky patrí smer Rovinka, Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji. Na jednej strane máte pocit slobodnej možnosti riadenia ako aj vlastnenia auta a pritom vám vôbec nevadí, že stojíte v zápche aj niekoľko minút. Na strane druhej sa ľudia len veľmi ťažko presúvajú z individuálnej dopravy do hromadnej. Alternatíva využitia cyklistickej infraštruktúry je skôr alibistická a na mnohých úsekoch veľmi riziková.
Ďalším problémom je parkovanie o ktorom by vedeli rozprávať hlavne obyvatelia Dlhých Dielov, Petržalky ale aj Vrakune a tiež najvyhľadávanejšej mestskej časti Ružinov. Vidieť vodiča odtláčať rukami auto, bez zaradeného rýchlostného stupňa, stojace pred iným autom, je takmer každodenná rutina. Chodníky pre chodcov sú skôr externými parkovacími miestami, podobne ako aj zeleň, ak ju tak ešte môžeme nazvať...
Kvalita bývania samozrejme závisí aj od kvality infraštruktúry dopravy a keď sa Bratislava chce aj naďalej rozvíjať a rásť, potrebuje túto infraštruktúru doriešiť. Inak sa počet nových obyvateľov, resp. ich nárast zastaví, prípadne pri ďalšom sčítaní v roku 2021 môžeme byť svedkami aj mierneho ubúdania bratislavčanov.
