Ako to vlastne bolo 15

Autor: Stanislav Barta | 29.6.2011 o 8:40 | (upravené 29.6.2011 o 9:06) Karma článku: 9,60 | Prečítané:  2733x

Je definitívny koniec!!!  Koniec BF! Na druhý deň po akcii, som si začal naplno uvedomovať realitu. Nevedel som, čo robiť. Začal som iniciovať stretnutia s právnikmi a oboznamoval som ich s plánom Podvodníka, prepáčte zrazu za to nové titulovanie, ale viac sa mi to hodí k jeho osobe. Absolvoval som asi sedem konzultácií s advokátmi, väčšinou s podobným alebo rovnakým záverom. Keď sa dozvedeli o pozadí, odporúčali mi stiahnuť sa a nekonať, aby som si zbytočne nezvyšoval stratu. Nakoniec som sa rozhodol pre advokátsku kanceláriu Cimrák, sídliacu v Nitre. Pracovala pre ňu moja známa, ktorá ma s Cimrákom zoznámila a povedala mi: Stanko, pán doktor Cimrák je profesionál, pracujeme spolu už vyše dvadsať rokov a určite ti s tým pomôže. Stačí, keď nám podpíšeš plnú moc, zložíš zálohu vo výške 2.000,- Eur a o ostatné sa starať nemusíš.Môžeš si pokojne žiť svoj život a my sa už o ostatné postaráme. Jeho návrh, ako by sa to dalo „ošetriť" na mňa pôsobil ako z ďalšieho sci-fi filmu, ale nakoniec som dal na odporúčania mojej známej a vložil som sa do ich rúk.

Aké však bolo moje prekvapenie, keď namiesto profesionálnej práce a prístupu zo strany pána Cimráka, sa mi dostalo iba neprofesionality a diletanstva, čo viedlo až k vypovedaniu plnej moci z mojej strany a žiadosti o vrátenie zálohy. Moja známa bola veľmi rozčarovaná týmto vývojom udalostí zo strany Cimráka a komentovala to slovami: „Stanko, ja nechápem. Neviem, čo sa to s ním deje! Ja ho takéhoto nepoznám! Už aj ja som sa s ním kvôli tomu veľmi pohádala a zvažujem aj podanie výpovede. Naozaj ma to mrzí." Po viacnásobnom kontaktovaní kancelárie pána Cimráka, mi na moju žiadosť odpovedala jedna nemenovaná právnička. Oboznámila ma so zaslaním súhlasu na ukončenie plnej moci a následného vyúčtovania. Keď som si o dva dni otvoril doporučený list od spomínanej advokátskej kancelárie, takmer mi vypadol z rúk. Žiadali ma ešte o doplatenie skoro 1.400,- EUR za poskytnuté služby. Spolu 3.400,- EUR! Služby, ktorá mi spôsobila ďalšie komplikácie, náklady a nebola vykonaná v rámci zákona. Služby, ktorá sa ani službou nedá nazvať. Právom som očakával vrátenie celej zálohy, keďže som z nej nemal ani teoretický úžitok. Ostatné advokátske kancelárie mi radili neriešiť to a nevkladať do toho ďalšie vlastné finančné prostriedky. Ja sa však rozhodnem pre pána Cimráka, bez hanby požadujúceho takúto nehoráznu čiastku, hoci poznal moju situáciu, hoci nedodal dohodnutú službu. Bola to ďalšia silná facka. Moja nedôvera voči advokátom sa vystupňovala. Hovoril som si: „Nie je toho dosť, pane Bože, čo som takého urobil, že ma takto trestáš?" Vedel som, že to je naozaj koniec. Scenár, ktorý mi oznámil Podvodník, sa začal napĺňať. A ja som bol bezbranný a bezradný. Sám a nepotrebný. Už som vykonal svoju úlohu a už ma nebolo viac treba!

Ako sa ľudovo hovorí „keď sa láme chlieb" vyplávajú na svetlo tie pravé vlastnosti a spôsoby ľudí. A presne tak to bolo aj v tomto prípade. Chystal som sa ísť cvičiť s Čolítom, to mi pomáhalo zvládať nahromadený stres a sklamanie zároveň. Určite si viete predstaviť, aké to je, ísť do vlastného fitness centra, kde na vás ako personál, tak aj klienti pozerajú dvojakým spôsobom. Ten tu čo chce? Pripravil firmu o peniaze, vyhodil chudinku Beátku, nestaral sa o prevádzku... bol pohľad jednej skupinky ľudí a personálu. Tak im to totiž naservíroval Škvára. „Barta tu skončil! Spreneveril veľké firemné peniaze," bola jeho najčastejšia veta v súvislosti s mojou osobou. Tí druhí ma ľutovali a súcitili so mnou. Jednoducho som sa necítil dobre v takom prostredí, na druhej strane som si nahováral, že to tak nie je.

Jedného dňa ma Vlaďka, v tom čase už pracovníčka wellnessu, informovala o správaní pracovníčky recepcie Mirky. Mirku som prijal do zamestnania na pozíciu vo wellness, aj napriek negatívnym referenciám od bývalého zamestnávateľa, v duchu mne známej viere v ľudské dobro. Asi po šiestich mesiacoch práce vo wellness ma poprosila o preloženie na recepciu, ak by sa tam uvoľnilo miesto. Aj keď som mal výhrady k jej práci, prisľúbil som jej to a svoj sľub som aj dodržal. Odplatou za túto moju náklonnosť a dôveru bolo, že Mirka začala častejšie chodievať do sauny a jakuzzi. Na tom by nebolo nič zlé ,pokiaľ by pri týchto návštevách nezačala konzumovať alkohol, zvyčajne fľašu vína (pri saunovaní a kúpaní je maximálne nevhodné až nebezpečné požívať alkoholické nápoje, nehovoriac už o určitom príkladnom správaní voči ostatným klientom). Dokonca týmto občerstvením ponúkala aj iných zamestnancov alebo klientov. Na záver saunovania, keď ju Vlaďka vyzvala k úhrade za spotrebované nápoje, sa ohradila: „Daj to na pána Bartu, to je ešte z jeho narodenín" a nič nezaplatila. Táto situácia sa niekoľkokrát zopakovala.  Vlaďka si chcela potvrdiť informáciu o mojom súhlase s Mirkinim popíjaním v saune a prišla sa ma na to spýtať. Chúďatko, bola dosť vystresovaná a cítila sa rozpačito pri položení otázky v súvislosti s Mirkou. Uistil som ju, že som žiadny súhlas k pitiu vína ani iných nápojov, na môj účet, Mirke nedal. Zhodou okolností v ten deň, keď som sa chystal aj s Čolítom cvičiť, mala službu na recepcii a tak som ju požiadal o vysvetlenie v tejto súvislosti. Pozrela sa na mňa neisto a odpovedala, že nevie, o čom hovorím, vraj nič také nerobila. Pozeral som sa jej do očí ale stále odvracala pohľad. Tak takto vyzerá faloš v priamom prenose! Len som neveriacky krútil hlavou. „Takže si to Vlaďka vymyslela a nič také sa neudialo? A aký by na to mala dôvod?" opýtal som sa sklamaný a znechutený. „To neviem" vyhýbavo odpovedala Mirka. „Takže ju môžem zavolať a povieš to aj pred ňou?" pokračujem ďalej v úžase. Čolíto len pozeral a tiež krútil hlavou. „Môžete ju pokojne zavolať" odpovedala Mirka s mierne sa chvejúcim hlasom. Po vzájomnej konfrontácii sa Mirka k ničomu nepriznala, Vlaďka sa rozplakala, že ona si to nevymyslela a ja som jej veril. To by ste ju museli osobne poznať a tí, ktorí ju poznajú, mi určite dajú za pravdu. Vlaďka je jeden skvelý, pracovitý a úprimný človek. Nikdy mi neklamala! V tom čase mala tri práce, aby uživila seba a rodinu. Na rozdiel od Mirky, holdujúcej zábavám, neviazanému spôsobu života a alkoholu. Smutné na tom je, že spomínala moje narodeniny v súvislosti s pitím vína z mojej oslavy, pritom mi ani nezagratulovala, ani neprišla na oslavu, aj keď som ju aj s jej priateľom pozýval. Túto situáciu som ukončil s konštatovaním: „Je mi z toho zle, Mirka. Nenachádzam slov. Je neuveriteľné, aká je ľudská faloš!" A odišiel som cvičiť spolu s Čolítom.

Cvičíme a snažím sa ignorovať pohľady ostatných a nemyslieť na tú drzosť a aroganciu zo strany Mirky. Tréning sa chýli ku koncu, keď som zbadal troch „pestovaných chlapcov", ako idú priamo za nami. Postavili sa okolo nás a s „milými" výrazmi v tvári mi oznámili, že sa chce so mnou rozprávať pani, ktorá prišla spolu s nimi. Tá pani bola naša Beátka a hneď sa aj chopila iniciatívy: „Oznamujem tu pánovi Bartovi, že som splnomocnená konať v mene novej firmy a oznamujem mu týmto, že už nie je majiteľ firmy prevádzkujúcej toto zariadenie. Oznamujem tiež pánovi Bartovi, že sem má zakázaný vstup a zároveň ho žiadam, aby odovzdal kľúče od BF."

Bum!   Ako chladný výstrel mrazivého rána!

Dostrieľaný, doničený, dochrámaný! Straty? Jeden!  Barta!

Chladnokrvne oznámené, bez štipky ľudskosti. Veď prečo to neurobiť takýmto hurónskym spôsobom, prečo by mi to mala oznámiť v kancelárii a bez prítomnosti „chalanov" a všetkých klientov. Zjavne si chcela vychutnať ten pocit, ten moment. Tú teatrálnosť a „moc"!

Kde je ten, reprodukujem Beatkine slová a názory, „dobrý a milý Stanko, veľký človek, ktorého si nadovšetko vážim a ktorý pre mňa toľko znamená, som veľmi vďačná za možnosť rásť pri ňom a to tak ľudsky, ako aj odborne. Nikdy mu nezabudnem, čo pre mňa urobil a v tých najťažších časoch stál pri mne a podal si mi pomocnú ruku!". Vytratil sa z jej slovníka, zmizol z jej slov, z jej viet. Dokonca zmizol aj Stanko a zostal iba pán Barta!

Pozerám sa chvíľkami na ňu, chvíľkami na „chalanov" a môj odkrvený mozog, keďže krv mi natiekla do svalov, je „off". Pýtam sa, na základe čoho mi oznamuje tieto skutočnosti? Chcem od nej vidieť plnú moc, poverenie... Hneď mi ho podáva. „Spoločnosť Finance holding, s.r.o. poveruje pani Beátu Agalarevu k vykonávaniu všetkých činností súvisiacich s prevádzkovaním fitness centra." Nemám slov! Nemám silu!

Chalani odo mňa žiadajú, aby som sa prezliekol a odovzdal im kľúče. Ledva zo seba vydám hláska. „OK," a na viac sa nezmôžem. Čolíto je tiež ako odstrelený, samozrejme, znásobuje to únava a vyčerpanosť z dobre zvládnutého tréningu. Ideme do šatne, mlčky, ponížene. Cítim pohľady všetkých ľudí, vidím v nich samé otázky. Je to taký divný pocit, cítite sa ako zlodej, ktorého prichytia pri jeho činnosti na námestí plnom ľudí a potom vás z toho námestia odvádzajú s náramkami na rukách. Ja som však nič neukradol, nikoho som nepodviedol, nikoho som nezradil. Staral som sa o BF najlepšie ako som vedel, ako o svoje dieťa. Ono to vlastne aj bolo moje dieťa. Ja som ho priviedol na tento svet, ja som mu vytvoril podmienky pre rozvoj, rast. Ja som mu dal finančné zázemie, najlepšiu starostlivosť, výchovu, vzdelanie. A zrazu vám to ešte nevyzreté dieťa vyrástlo a utieklo. Samozrejme nie naprázdno. Obralo vás o všetky peniaze, o všetky ilúzie a nádeje. Spolu s ním utiekli moje sny a budúcnosť. Zostala len prázdnota.

Takýto záver som nečakal. Takýto štýl som nečakal. A vlastne ani neviem, čo som čakal! Po tom všetkom som už nečakal asi nič!

Opúšťam BF. Opúšťam ľudí, ktorým som dal prácu, zázemie. Opúšťam klientov, ktorým som vytvoril prostredie na odbúranie stresu, načerpanie pozitívnej energie a na relax. Opúšťam kamarátov, priateľov, známych. Odchádzam porazený, ponížený, odkopnutý a zneužitý, odchádzam bez mojich snov, bez mojich vízii o budúcnosti...

A ako to vlastne bolo, kto je za tým všetkým, kto je hlavný scenárista a režisér v jednej osobe?!

Áno, správne tušíte! Róbert Škvarenina, Škvára!

A ako to vlastne urobil? Takto jednoducho, presne ako mi to avizoval:

21. októbra 2010 sa stretol so zástupcom prenajímateľa, Benczom, oznámil mu, že Barta vytuneloval firmu a dohodol sa s Benczom na vypovedaní nájmu BFX. V zápätí bola podpísaná nová nájomná zmluva s firmou Finance holding, s.r.o., ktorej jedinou vlastníčkou a konateľkou bola pani Jana Šmelková. Táto firma ani nemala v predmete podnikania prevádzkovanie športových zariadení. To však nie je na Slovensku problém! V ten istý dátum Škvára odkúpil firmu od pani Jany Šmelkovej a stal sa jediným majiteľom spoločnosti, pričom zmenil názov na Best fit xtreme zone, s.r.o. Jeho manželka Mirka je jedinou konateľkou tejto firmy! Také jednoduché a  právne nenapadnuteľné!

A Barta?! Ten bol „verejne popravený", ponížený a odkopnutý, bez vložených 100.000,- EUR, bez právnej možnosti bojovať o svoje financie, bez budúcnosti... Pokúsil som sa síce podať trestné oznámenie za podvod, avšak vyšetrovateľka nenašla trestno-právny dôvod na vznesenie obvinenia! Vraj je všetko právne podložené a aj keď neverí Škvareninovi ani slovo, nemôže konať. Takže podnikanie po slovensky, právne čisté a morálne? No kto už si s tým u nás láme hlavu.

Napísané, podčiarknuté a zvýraznené!

Takto to tu chodí!

Svet s názvom BF sa mi zrútil!

Všetko, čo som rok a pol budoval, všetko v čo som veril, všetko o čom som sníval! Takmer 100.000,- EUR, ktoré som do svojich snov investoval! Všetka moja snaha, čas, dennodenné dochádzanie 30 km tam a 30 km naspäť, personál, ktorý som vychoval, všetky sny, plány a ciele ...!

Zrazu to všetko nebolo! O všetko som prišiel! Všetko sa to zrútilo ako domino, stačí jeden človek ... v  mojom prípade dvaja, ťuk a už to padá...

Zostala len prázdnota a osamelosť!!!

Môj svet sa zrútil a ja spolu s ním...!!!

Je to až neuveriteľné, aký krehký je náš svet! Stačí jeden okamih a zrazu sa rozbije na malé kúsočky. Stačí jeden zlý a podlý človek a zmarí všetko dobré, pozitívne a zmysluplné. Tento svet je veľmi skazený, veľmi materiálny, plný podrazov a podvodov. Vytrácajú sa elementárne hodnoty ako úcta k človeku, dobrý úmysel, pravdovravnosť a čestnosť!

Ja však nechcem byť súčasťou tohto chladného a vypočítavého systému, tohto megastroja!

Chcem pomôcť vytvoriť nový, zelenší, emotívnejší, ľudskejší a serióznejší svet! Chcem sa vedieť ľuďom pozrieť do očí, chcem zaspávať s čistým svedomím, chcem mať otvorené srdce.

Hovorí sa: Čo ťa nezabije, to ťa posilní! Áno, to je pravda, otázka však znie: Ako ma toto posilnilo, kam ma to posunulo? Mám ľuďom prestať dôverovať, mám v nich vidieť hrozbu,...?

Určite budem v budúcnosti obozretnejší, vyberavejší, viac vnímavý a intuitívny. Určite budem počúvať môj vnútorný hlas, môj šiesty zmysel!

Tiež sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré! Na čo však bolo toto dobré, to zatiaľ neviem. Určite na to však prídem. Chce to čas...

 

Ďakujem Vám všetkým, ktorý ste si prečítali môj osobný príbeh a želám Vám viac šťastia v živote pri výbere partnerov a to tak v pracovnom tak aj v osobnom živote. Poučte sa z cudzích chýb, veď tak to robia šikovný a múdri ľudia. Ešte raz veľmi pekne ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?