Ako to vlastne bolo 13

Autor: Stanislav Barta | 27.6.2011 o 7:49 | Karma článku: 4,01 | Prečítané:  1046x

August preletel kozmickou rýchlosťou a v starých koľajách. Ja som organizoval párty, akcie, dozeral a manažoval chod BF a pripravoval asi najväčšiu akciu spojenú s mediálnou podporou STV a Markízy. Škvára si relaxoval, popíjal a ešte raz odišiel do Chorvátska na deväť dní. Začiatkom septembra, ešte pred mojimi narodeninami, prišiel za mnou Čolíto a spýtal sa ma: „Nejdeš so mnou do Moskvy na Majstrovstvá sveta v zápasení? Bol som tam pozvaný, mohli by sme si urobiť taký moskovský predĺžený víkend. Aj tak si nemal žiadnu dovolenku. Čo ty na to?" Najprv som reagoval mne typickým spôsobom: „Nie, veď mám veľa práce, navyše teraz pred mojimi narodeninami a tou mediálnou akciou." No to by ste museli poznať Laca a jeho presvedčovacie metódy. Takáto odpoveď absolútne nezapadala do jeho plánu. Rozbalil na mňa všetky možné spôsoby argumentácie od racionálnych až po emotívne.  

 

Nakoniec som súhlasil a na druhý deň sme išli požiadať o víza. Odchádzalo sa vo štvrtok a príchod mal byť v nedeľu. Oznámil som to Škvárovi, ktorý sa na mňa akosi divne pozeral, s otázkou v jeho tvári: „Kam ty chceš ísť a kto bude robiť?" Ale povedal iba: „Tak si to užite." Mal som z neho divný pocit. Už pár dní bola v BF zvláštna atmosféra, ako sa hovorieva „ticho pred búrkou". Personál bol nervóznejší, tréneri a inštruktori si šuškali a najzaujímavejší bol fakt, že Škvára sa potajme stretával s Beátou. Keď som sa ho na to opýtal, vždy ma iba odbil: „Riešil som s ňou len technické veci z wellnessu," alebo „potreboval som objednať chémiu..." a vždy pri tom evidentne znervóznel. Cítil som, že sa niečo „v zákulisí pečie". Bol som z toho vyčerpaný a to tak fyzicky, ako aj psychicky, teda hlavne psychicky a už som potreboval uniknúť, vyvetrať si hlavu.

 

Nakoniec som bol Čolítovi vďačný za túto ponuku a už som sa aj tešil. Štvrtok v skorých ranných hodinách odchádzame s Čolítom na bratislavské letisko, dávame si rannú kávu a tešíme sa na Moskvu...

 

Bolo super, ešte nikdy som v Moskve nebol a musím povedať „óčeň charašo". Hlavne tá čistota, poriadok v uliciach, v metre, na letisku, na námestiach... Ale ako sa hovorí „všade dobre, doma najlepšie". Ešte v nedeľu večer, hneď po prílete do Bratislavy, volám Škvárovi. Ako je jeho zvykom, nezdvíha mi telefón. Zavolám mu zajtra, pomyslel som si a už som sa tešil na BF.

 

Na druhý deň mi volá Škvára: „Už si tu? Potreboval by som sa s tebou rozprávať! Kedy by sme sa mohli stretnúť?" spustil na mňa bez zdvorilostného „tak ako bolo...?" Keďže som sa cítil „virózne", chcel som to preložiť na utorok, na moje narodeniny. „Mohli by sme v utorok ráno," odpovedám. „A nemohli by sme ešte dnes? Zajtra mám iné povinnosti," navrhuje Škvára. „Stretneme sa na obed v Ružinove, pri novom zimnom štadióne." „OK," ukončuje rozhovor. Rozmýšľal som, čo asi môže chcieť, keď ma tak tlačí do stretnutia ešte dnes? V jeho hlase bolo cítiť zmenu a odmeranosť. Stretli sme sa, podali si ruky a posadili sa. Škvára prevzal iniciatívu: „Chcel som ti oznámiť, že už dlhšiu dobu rozmýšľam nad predajom môjho podielu vo firme. Nemám čas venovať sa rodine, zanedbávam deti a manželku, hádame sa kvôli financiám, pohádaný som aj so svokrom a rodičmi a navyše to neprináša žiadne peniaze. Rozprával som sa o tom s mojim známym, ktorý ma oslovil s požiadavkou zainvestovania do nejakého projektu. Zaujímal sa o BF a mal by záujem o kúpu môjho podielu. Ešte nie som definitívne rozhodnutý, tak na 90 %, pre teba sa však tým nič nemení. Chcel som ti to iba oznámiť," ukončil svoj najdlhší monológ, aký som v súvislosti s BF od neho kedy počul, lebo o iných témach vedel rozprávať veľmi obsiahlo. Zostal som ako obarený a zmrazený zároveň. Absolútne som nebol pripravený na takúto skutočnosť, na takúto zmenu. Cítil som sa, ako keď nachytáte manželku „in flagranti". ŠOK, SMÚTOK, NENÁVISŤ, ZÚFALSTVO, OPUSTENIE, ZRADA. To všetko sa miešalo v mojich myšlienkach. Neuróny vybuchovali a iskrili a nevedeli všetky tie vzruchy spracovať. A nič nie je „lepšie" ako dozvedieť sa takúto novinku vo viróznom stave. Pozerám sa na neho a určite musel byť zaujímavý pohľad aj na mňa. „To si sa jednoducho sám rozhodol a vôbec ťa nenapadlo tvoje rozhodnutie konzultovať v prvom rade so mnou, keďže sme spoločníci a partneri? Ako môžeš niečo také robiť za mojím chrbtom a ešte mi povedať, veď pre teba sa nič nemení? To je ako keby som ti vymenil manželku a povedal, však si stále ženatý, vlastne sa nič nemení!" vyšlo zo mňa. „Ja sa na to pozerám ako na biznis, na rozdiel od teba," pokračuje Škvára, „išiel som do toho s istým zámerom, ten sa však nenapĺňa a nechcem v tom pokračovať, resp. stále ešte nie som definitívne rozhodnutý." „Aha, takže ty si sa rozhodol a nemáš potrebu to konzultovať so mnou. Či by som ja nechcel tvoj podiel, či by som nemal iného spoločníka..., nedal si mi šancu, ani čas sa nad tým zamyslieť a zatiaľ čo ja som zveľaďoval Best fit, ty si pripravoval predaj svojho podielu. Podielu, ktorý by inak nemal žiadnu, resp. mal by inú hodnotu, ak by som sa o to nestaral takým príkladným spôsobom, na úkor môjho osobného života a na úkor iných mojich iných aktivít, na rozdiel od teba.  Som hlboko sklamaný a zradený. Toto som od teba nečakal!" ukončil som príval mojich myšlienok a pocitov.

 

Nechcem vás zaťažovať detailmi vzájomného osočovania a argumentovania, trvajúceho asi dvadsať minút. Výsledkom nášho stretnutia bolo naštrbenie nášho pracovného vzťahu a veľké pochybnosti v súvislosti s pokračovaním našich budúcich spoločných aktivít. Myslím, že Škvára týmto podkopal slabé základy nášho problematického partnerstva a to sa začalo rúcať  ako domček z karát!

 

Viróza, Škvárove in flagranti a k tomu oslava mojich narodenín. Naozaj výborná kombinácia, lepšiu by si človek ani nemohol želať. Mal som chuť zúfalo kričať a utiecť niekam ďaleko. Zrušiť oslavu, odvolať všetkých hostí a ísť domov do izolácie od tohto sveta. Nakoniec zvíťazilo racio a rozhodol som sa nepokaziť mojim blízkym ľuďom a priateľom tri týždne vopred avizovaný program na utorňajší večer. Možno mi pomôže spoločnosť mojich blízkych a možno sa nakoniec Škvára rozhodne nepredať svoj podiel a všetko bude zase dobré. Nesmieš konať v afekte a unáhlene, pomyslel som si...

pokračovanie zajtra

v prípade záujmu, prepošlem e-mailom full verziu

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?