Ako to vlastne bolo 12

Autor: Stanislav Barta | 24.6.2011 o 8:02 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1490x

Štvrtok o desiatej nakladám veci z Katkinho auta do môjho, kupujem nálepku na rakúsku diaľnicu, k tomu dva redbully a minerálku a vyrážame. Cesta prebieha výborne, kecáme, smejeme sa a cítim sa fajn. „Nezastavíme sa v Slovinsku u môjho známeho?" pýta sa Katka, „volala som s ním a povedal, aby sme sa zastavili." „Môžeme, veď sme na dovolenke, nemáme sa kam ponáhľať," odpovedám. Katka mu zavolala a potvrdila našu návštevu. Stretli sme sa pri jeho firme. „Goran," predstavil sa a potom sme nasledovali jeho auto.Chcel nám ukázať jeho ranč, vraj si tam dáme aj obed. Dorazili sme a uvideli sme krásne miesto, nádhernú prírodu, lesy, jazero... Keď nám ukazoval, čo všetko k tomu patrí, pripomenulo mi scénu z filmu Dědictví aneb Kurvahošigutntag, keď Donutil alias advokát Ulrich ukazoval Bolkovi Polívkovi alias Bohušovi, čo všetko zdedil a kde končí jeho majetok. Asi v strede bol moderný ranč s profesionálne vybavenou vinárničkou. Ukázal nám jeho zbierku vín a hneď nám aj z každého druhu nabalil po dve. No najkrajšia bola moderná stajňa s asi dvadsiatimi kobylami a dvoma žrebcami. Všetky kobyly boli „tehotné", ako povedala Katka a mal k nim veľmi vrúcny vzťah.

 

Oči mu žiarili, keď nám ich všetky, jednu po druhej, predstavoval. Bolo cítiť, že sú pre neho niečo viac. Z ranča sme išli priamo do miestnej krčmičky, kde sme si dali podľa slov nášho hostiteľa „silno, silno dobrú klobásu", k tomu domáci chlieb, salám, syry, papriky, rajčiny ... prosto miestne delikatesy a k tomu minerálku a deci bieleho vínka. Bolo to vynikajúce a bolo toho naozaj dosť, ale pokiaľ sme to všetko nezjedli, nepustil nás a to nám ešte pribalil na cestu štyri vákuovo zabalené klobásy. Poďakovali sme sa a musím povedať, urobil na mňa naozaj veľký dojem tento Goran, je to veľký človek.

 

Vyrazili sme do Chorvátska. Okolo siedmej prechádzame hranice s Chorvátskom a ja, podľa dohody so Škvárom, vytočím číslo jeho mobilu. Ozve sa mi v chorvátštine: Volaná stanica je dočasne nedostupná. Skúšam ešte raz, ale z mobilu počujem to isté. Skúšam volať jeho žene Mirke a opäť to isté. „To je celý on, bohvie kde má mobil. Zavolám mu neskôr. Hlavne, že sa so mnou dohodol. Pošlem mu sms, že sme tu, nech mi zavolá," hovorím Katke. Asi päť kilometrov od Novigradu mu zase volám a tento raz telefón už zvoní, ale nezdvíha. Rovnako aj Mirka. Odstavil som auto, čakal som asi štrnásť minút. Opäť som skúšal volať a keď stále nedvíhali, rozhodol som sa ísť pohľadať náš hotel. Na počudovanie sa mi to podarilo asi na druhýkrát. Žeby dobrý navigátor? :D Odstavili sme auto, vošli do hotela, opýtal som sa recepčnej na Škváru. Odpovedala, že išli do mesta. Požiadal som ju, aby sa pozrela na rezerváciu na moje meno. Nebola na moje meno, ale na Škvárove. Vybavili sme potrebné formality, vzali si karty od izby a vybrali sme sa do mesta najesť a pozrieť sa za nimi. Bol som dosť zaskočený a na druhej strane som sa zase presvedčil o neskutočnej sebeckosti môjho spoločníka. Dohodnete sa s ním „keď budeš prechádzať hranice s Chorvátskom, zavolaj a budem ťa čakať, aby si to nemusel hľadať" a on sa na vás jednoducho vykašle. Prešli sme celé mesto asi trikrát, no nepodarilo sa nám ich nájsť. Skúšal som volať jednému, druhému a nič. Tak sme to vzdali a išli sme si sadnúť na večeru do jednej peknej reštaurácie priamo v centre. Jedlo bolo výborné a atmosféra „voňala" dovolenkovo. Pri vedľajšom stole sedeli dovolenkári z Čiech a trošku sme pokecali. Únava v kombinácii s bielym vínom na nás postupne doľahla a rozhodli sme sa ísť naspäť do hotela stráviť teplú letnú noc...

 

So Škvárom sme sa stretli až na druhý deň predpoludním v kaviarni na hotelovej terase. „Čaute, tak ako? Cesta v pohode? Kedy ste prišli?" privítal nás, „ja som si bol zacvičiť a včera sme si aj s Mirkou nechali mobil na izbe. Idete sa kúpať?" pokračoval podávajúc mi ruku. „Ako si môžeš nechať mobil na izbe, keď sme sa dohodli, že ti zavolám a ty ma budeš čakať?" znela moja výčitka. „Zabudli sme si ich na izbe, hotel si našiel, takže pohoda. Veď máš dovolenku, užívaj si! Ja mám teraz stretnutie, uvidíme sa neskoršie," odpovedá mi žoviálne Škvára. A to som si myslel, že si tu pokecáme v uvoľnenej dovolenkovej atmosfére o našich spoločných veciach, o BF, o budúcnosti... Tak asi nie, teda zatiaľ nie.

 

Vyrazili sme s Katkou na pláž. Slniečko, more, piesok... Je naozaj pozoruhodná a samostatná žena, absolútne ma nezaťažuje a navyše je naozaj sexy. Po slnečnom a morskom kúpeli sa vraciame na hotel. Sprcha, krém po opaľovaní, letný outfit a ideme na večeru do mesta. Tam stretávame aj Škvárovcov a pridávame sa k nim. Kecáme, jeme, pijeme, relaxujeme a ja si nabíjam svoje „vybité baterky".  Okolo jednej v noci sa rozlúčime s dohovorom na zajtrajší spoločný obed.

 

Na druhý deň vidím, že nie je rozdiel, či sme v Bratislave alebo v Chorvátsku. Dohodnuté stretnutia neplatia, teda aspoň zo Škvárovej strany. Uvedomujúc si túto skutočnosť, vyrážame s Katkou na nákup a odtiaľ priamo na odľahlú, krásnu pláž za mestom. Okolo štvrtej mi volá Škvára: „Hovoril si, že hrávaš tenis, tak som ti objednal kurt a ideme si zahrať štvorhru aj s mojím obchodným partnerom odtiaľto z Novigradu. O piatej na kurtoch pri kempe," oznámil mi a zložil telefón. Škoda, chcel som si trošku viac užiť more a cítil som sa dobre v Katkinej spoločnosti, ale chcel som aj bližšie spoznať aj Škváru a tenis som miloval. Povedal som povedal Katke o našom „debli" a dal som jej na výber. Môže ísť s nami povzbudzovať alebo ma počká tu a bude sa slniť a kúpať. „ Odpoveď B je správna, počkám ťa tu, užite si to," odpovedá mi s výčitkou v jej očiach. „OK, hneď ako dohráme, prídem za tebou," nadväzujem obliekajúc sa.

 

„Budeš hrať iba ty s ním," oznamuje mi zmenu plánu Škvára po tom, ako som sa s nimi privítal a zoznámil sa s jeho, ako ho nazýval, partnerom. „Mne sa nechce. Budeme sa na vás pozerať". To snáď ani nie je pravda, on naozaj nikdy nedodrží to, čo sľúbi. Nechcel som tu prezentovať svoj názor a preto som súhlasil. Tenis som prehral, ale nevadilo mi to. Som veľmi súťaživý typ a ťažko znášam prehru, tento krát som mal o dve kategórie lepšieho protihráča a mysľou som nebol na kurte. Po zápase ma Škvára pozýva na pivo, ignorujúc argument, že na pláži ma čaká Katka. „Chcem sa rozprávať o fitku a konkrétne o našej Beátke. Už jej mám plné zuby, ako sa stále sťažuje Mire, že nič pre BF nerobím. Stále iba intriguje. Mám na ňu už alergiu. Chcem, aby sme to s ňou ukončili. Nájdeme novú inštruktorku a tie organizačné práce, ktoré ona robí, zvládneme aj my. Aký je tvoj názor?" začal hneď zostra. „Že je intrigánka, s tým súhlasím. Že ťa ohovára pred tvojou manželkou? K tomu sa neviem vyjadriť. Nesúhlasím ale s tým, aby sme ju vyhodili, našli novú inštruktorku a robili sami jej organizačné práce. Nedávno sa rozviedla a musí sama platiť všetky náklady na život, na svoje dve deti. Poprosila ma o prácu pre fitko, ktoré miluje, a je výborná inštruktorka. Ako si to predstavuješ?" pýtam sa. „Jednoducho prídeme a dáme jej výpoveď. Ja si neželám, aby tam viac pracovala. Každý máme svoje starosti a tie moje tiež nikto nerieši. Nebudem doma s mojou ženou preberať, že v BF nič nerobím, len chľastám, nemám o ničom prehľad, atď. Je to moje rozhodnutie, chcel som ti ho len oznámiť. Keď prídeme naspäť, dohodni s ňou stretnutie a spolu jej to oznámime. No choď za Katkou, aby tam nebola sama. Vidíme sa pri večeri, ideme všetci do mesta, zajtra už odchádzame domov," ukončil Škvára náš krátky rozhovor alebo skôr autoritatívny monológ s jasným zámerom.

Odišiel som za Katkou. Povedal som jej, ako to dopadlo a len krútila hlavou. „Čo je to za človeka ten Škvára. Ty si ho pred tým nepoznal?" „ Ne," odpovedal som bratislavsky. Čím viac ho spoznávam, tým väčšie obavy sa ma zmocňujú. Absolútne nespoľahlivý typ! Ak by bola v odbornej literatúre fotka zodpovedajúca profilu nespoľahlivého človeka, určite by to bola fotka jeho tváre! Odpovedám už dosť „rozladene". „Poď, ideme dať sprchu a niečo do žalúdka". Nechce sa mi už o tom baviť. Irituje ma to a zároveň sám pred sebou priznávam ďalšiu prehru v BF. Je ťažké to vysloviť nahlas a radšej mlčky pomáham baliť naše veci...

 

Spoločná večera, bezstarostné debaty o nepodstatných veciach, smiech, alkohol...  Koniec spoločnej dovolenky. Končí sa aj pekné počasie, zajtra už má pršať a hlásia aj búrky. Za celý ten čas strávený so Škvárom, som sa uistil v tom, že jeho náhľad na život je sebecký. Pochopil som, že ponižuje všetko a všetkých, ktorí nesúhlasili s jeho názorom a pohľadom na život. Nevynímajúc jeho ženu a jeho deti. Trpké sklamanie, trpká skúsenosť, trpké precitnutie. Nezmením to a ani to nechcem meniť. Ľudí buď prijmete takých, akí sú, alebo ich jednoducho nechcite zmeniť. Narazíte na tvrdý odpor a nechápavosť znásobenú veľkosťou ega.

 

Na druhý deň sa naozaj zmenilo počasie, presne podľa predpovede domácich. Škvárovci sa pobalili a vyrazili na cestu do Bratislavy a my sme si ešte predĺžili pobyt o jeden deň. Čakali sme kým „prehrmí" nával dovolenkujúcich a hlavne kempujúcich, húfne opúšťajúcich Chorvátsko. Cesta bežne trvajúca päť - šesť hodín, trvala Škvárovi dvanásť hodín. Samé zápchy, havárie, uzávery. Bŕŕŕŕ, len si to predstaviť!

 

Odišli sme na druhý deň, tiež za daždivého počasia. Cesta trvala neuveriteľne dlho, skoro desať hodín. Pekné ukončenie dovolenky. „Baterky" som síce dobil, avšak prichádzam do Bratislavy s obavami o ďalší vývoj BF.  Zároveň musím uznanlivo dodať, Katka je naozaj skvelý človek a mám ju rád. Som rád, že som ju mal možnosť bližšie spoznať. Má veľké srdce.       Na druhý deň som dohodol stretnutie s našou Beátkou, aby sme jej oznámili nepríjemnú novinku. Predchádzalo tomu prepustenie jej dcéry, ktorá brigádovala v Best cafe. Sadli sme si vo wellness a Škvára začal argumentáciu: „Keďže nie si dostatočne kompetentná vykonávať túto činnosť a navyše intriguješ medzi ostatnými zamestnancami ako aj pred mojou manželkou... " „Kto intriguje? Hovorím len pravdu -  to, čo vidím a čo si myslím o tebe," už sa neovládla naša Beátka, „veď ty tu nič nerobíš, všetko zabezpečuje Stanko, len chlastáš... " „Ty sa nestaraj do toho, čo ja robím, ty si jedna neschopná p...! " „O tom, kto je neschopný, by sa dalo diskutovať," nedá sa naša Beátka a to už Škvára nezvláda a chce ju fyzicky napadnúť. „No upokojte sa, toto nikam nevedie. „Beátka, mrzí ma to, ale je to rozhodnutie firmy. Končíš ako asistentka a máš čas do konca augusta vyjadriť sa, či chceš pokračovať ako inštruktorka alebo nie. Do konca augusta si ešte odpracuješ a dokončíš veci a potom nám oznám tvoje rozhodnutie." „Toto som od teba nečakala, Stanko, myslím si, že ma dostatočne poznáš a vieš, že to je niekoho záujem," a pozerá pri tom na Škváru, „dostať ma odtiaľto. Mám rodinu, deti..." „Aj ja mám a čo? Staráš sa o mňa?" skočí jej do toho Škvára, stále veľmi bojovo naladený. „Skončila si a hotovo! Zbaľ si svoje veci a odovzdaj kanceláriu." „Veď mi Stanko povedal, že do konca mesiaca môžem ešte zostať. Robíte veľkú chybu. Ja som vás mala obidvoch veľmi rada a teba obzvlášť, Stanko, bojovala som za vás, stála som za vami, keď bolo treba a vy sa ku mne takto zachováte? Je to absolútne chrapúnske." Nebudem ďalej detailne popisovať tento rozhovor, argumentáciu jednej aj druhej strany a tú „špinu", čo na seba nahádzali. Takto to asi býva pri rozvode manželov. Nič to nezmenilo na fakte - naša Beátka bola prepustená. Ďalší čierny bod v kronike BF. Koľko ich ešte bude?!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?