Ako to vlastne bolo 10

Autor: Stanislav Barta | 21.6.2011 o 7:54 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  1271x

Volá mi Škvára. Vraj telefonoval s Vladom, teda pánom Benczom (potykali si potom, ako som ich zoznámil) a dohodli sa na úhrade aspoň 7.000,- EUR. Táto úhrada mala byť potvrdením nášho záujmu splatiť záväzok voči prenajímateľovi. Škvára peniaze nevybavil, čo nebolo nič nové, veď za celý čas, čo bol vo firme, nevybavil ani jedno euro. Tak sme sa dohodli, že každý dáme polovicu a ja to vložím na účet prenajímateľovi. Samozrejme celá naša konverzácia prebiehala prostredníctvom mobilu, na čo som si už zvykol. Keď už som chcel zložiť telefón, Škvára mi s mäkučkým tónom v hlase hovorí, resp. pýta sa: „Stanko," ako pekne ma oslovil, prvý krát, za tým musí niečo byť, pomyslel som si a so zvýšeným záujmom som počúval, čo príde: „vieš, že ťa máme veľmi radi, celá moja rodina a sme ti vďační za tvoju starostlivosť o vedenie fitka. Ja sa musím venovať rodine a deťom, nemám toľko času ako ty, slobodný chalan."

 

Ten chalan, to sa mi páčilo, ale neprerušoval som ho, čakal som záver. „Momentálne mám zlú finančnú situáciu, mám neuhradených šesť faktúr za elektrinu a prišla mi výzva, že v prípade neuhradenia záväzku ma prídu odpojiť. Nemal by si kontakt na niekoho z elektrární, kto by mi s tým vedel pomôcť?" „Samozrejme mám, píš si," odpovedám. „Nie, pošli mi to do sms," znela jeho odpoveď, poďakoval sa a zložil mi telefón. No neviem, či som si pomohol, keď mi osud prihral tohto druhého „hráča". Pred vstupom rozprával o bankových peniazoch, o tom ako nám refinancujú naše vklady, vystupoval ako bohatý podnikateľ, veľký rodinný dom, auto - nová Toyota Land Cruiser, dovolenky, nákupy... A zrazu nemá šesť mesiacov na splátky za elektrinu. Tých 100.000, resp. 86.000,- EUR, ktoré dal do firmy, tiež neboli jeho. Požičal mu ich jeho spoločník z druhej firmy. Zvyšných 14.000,- EUR si požičal od dodávateľa fitness strojov a do dnešného dňa ich nevrátil. Niekoľko krát mi kvôli tomu telefonoval a esemeskoval Boris H., jeden zo spolumajiteľov firmy, upozorňujúc ma na neserióznosť Škváru - do dnešného dňa, teda skoro šesť mesiacov od požičania mu nevrátil ani jedno euro. Zrazu zisťujem nové skutočnosti a začína sa ma zmocňovať obava, známa to moja kamarátka z čias Andersena. Obávam sa o moju budúcnosť, obávam sa o budúcnosť BF, obávam sa o budúcnosť zamestnancov... Vlastne sa obávam všetkého, keďže BF je momentálne moje všetko a venoval som mu všetok môj čas a prostriedky. Je to veľký nápor na psychiku a s tým spojené zdravie človeka. Ten, kto nezažil, aká silná a rozhodujúca je psychika, tomu to ani neželám, aby to niekedy zažil. Ja sa tiež cítim katastrofálne a dúfam len, že to nebude trvať dlho. Dúfam, že čoskoro skončia moje obavy a neistota doliehajúca na mňa pri pomyslení na  budúcnosť. „Hlavu hore, Stanly," pomyslel som si a snažím sa rozmetať pochmúrne myšlienky. Ideme ďalej a iba budúcnosť ukáže, či to bol správny smer alebo sme len zle odbočili.

 

Prešli dva dni. Ráno telefonujem Škvárovi, čo je nové, či môžeme vložiť tých 7.000,-EUR na účet prenajímateľa. Odpovedá mi, vraj stále nemá peniaze, či by som to nemohol  zabezpečiť ja. „A mal by som na teba ešte jednu prosbu. Nemohol by si mi, prosím ťa, požičať 2.500,- EUR na tú elektrinu. Telefonoval som s tou tvojou známou a vybavila mi odklad úhrady, resp. dohodli sme si splátkový kalendár a dnes musím uhradiť prvú splátku. Poprosil som mojich známych, rodinu, ale nikto mi nevedel pomôcť. Ty si moja jediná záchrana, inak budeme bez elektriny," ukončuje Škvára siahodlhý monológ s tým svojím mäkučkým hláskom. Toto som vôbec nečakal, zostal som zaskočený. Namiesto riešenia našej viac ako  komplikovanej situácie ešte ďalšia komplikácia. Mozog pracoval na plné obrátky, keď sa to dá povedať o mojej raňajšej mozgovej kôre, ktorá začínala naberať na obrátkach až okolo jedenástej hodiny. „Samozrejme, že ti pomôžem," odpovedám a mám dojem, ako keby som to neodpovedal ja, ale nejaké moje druhé ja. Už toľko krát v mojom živote som pomohol iným a vždy sa to skončilo rovnako. Nikdy mi nikto nevrátil tú pomoc a o peniazoch ani nehovoriac. Vždy som zostal s dlhým nosom, o niečo dlhším ako má Pinoccio. Určite by som si za ne postavil krásny rodinný dom, minimálne taký, ako má Škvára. No asi som zjavne nepoučiteľný a verím v ľudské dobro. Veď to je môj spoločník. Má ma rád a jeho rodina tiež, tak prečo by som mu nemal pomôcť, pomyslel som si a bral som to ako samozrejmosť. Prišiel som do banky, uskutočnil som úhradu na účet prenajímateľa a Škvárovi som uhradil jeho splátku za elektrinu. A ďalší krásny deň za nami!

 

Ubieha deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom. Prešli už dva mesiace od úhrady prenajímateľovi. Raketová rýchlosť a čoraz znepokojivejší fakt: Peniaze na úhradu záväzku voči prenajímateľovi nie sú. K 31. aprílu 2010 predstavoval záväzok 94.000 EUR. Zo všetkých možných scenárov sa Škvárovi nepodarilo zrealizovať ani jeden, takže posledná možnosť bola  požiadať o úver a ručiť vlastnou nehnuteľnosťou. „Nemohol by si založiť tvoj dom?" pýta sa ma v jeden krásny slnečný deň. „Bohužiaľ nemôžem založiť už založenú nehnuteľnosť. Už som si bral úver a ručil som práve mojim domom. Prečo nezaložíš tvoj?" odpovedal som mu otázkou. „Nemám tam doriešenú kolaudáciu, ale vybavím to. Svokor by si zobral úver, už som sa s ním o tom rozprával. My by sme uhrádzali splátky, aby si s tým nemal ďalšie starosti." končí monológ Škvára, obľúbený to jeho spôsob komunikácie. „OK," odpovedám „a kedy by to mohlo byť vybavené?" pýtam sa. „Maximálne do týždňa, povedala mi úverová špecialistka." „To nie je reálne," reagujem, „technicky to nie je možné," pokračujem, avšak Škvára ma uisťuje o termíne prisľúbenom údajne pracovníčkou banky. „OK," končím náš rozhovor a uvedomujem si, že väčšina našej komunikácie prebiehala prostredníctvom mobilného telefónu. Stretávali sme málokedy a keď, tak v našej kaviarni, kde bol jeho verný spoločník pohár vína alebo miešaného drinku, podľa ročného obdobia.

 

Samozrejme to nebol týždeň, ani dva a ani mesiac. Úver, resp. peniaze boli k dispozícii až o šesť týždňov a časť z neho, konkrétne suma 82.000,- EUR bola poukázaná na účet prenajímateľa. Podmienkou úhrady bolo uzatvorenie novej nájomnej zmluvy so spoločnosťou BFX, s.r.o. Slovo dané pánom Benczom bolo dodržané a tri dni po úhrade záväzku voči jeho spoločnosti som bol na základe plnej moci od môjho tatka podpísať novú nájomnú zmluvu. Škvára sa telefonicky, ako to bolo jeho zvykom, dohodol s Benczom o úhrade zvyšnej časti záväzku. Všetci boli spokojní a život mohol plynúť ďalej, aj keď neviem či slovo plynúť sa v tomto kontexte hodí. Skôr by sa hodilo utekať alebo šprintovať a tí z vás, ktorí majú hypotéky alebo platia nájomné každý mesiac, presne vedia o čom hovorím. Len čo uhradíte jeden účet, už vás ťaží druhý. Ťažké to bremeno. V tomto momente však bolo dôležité jedno - máme nový nájomný vzťah s našou novou firmou, BFX. S nádejou na lepšiu budúcnosť opúšťam firmu prenajímateľa, už ani sám neviem po koľký krát.

pokračovanie zajtra...

v prípade záujmu, prepošlem e-mailom full verziu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?