Ako to vlastne bolo 2

Autor: Stanislav Barta | 8.6.2011 o 8:56 | Karma článku: 4,17 | Prečítané:  1508x

4. februára 2009 som ako fyzická osoba podpísal s prenajímateľom nájomnú zmluvu a hneď 5. februára som uhradil nájomné za prvý kvartál ako aj zábezpeku v celkovej výške viac ako 50.000,- EUR z môjho osobného účtu. Keď som Milana požiadal, aby mi dal 50 % financií, ktoré som poslal prenajímateľovi, odpovedal mi, vraj on ešte nemá peniaze, ale jeho dobrý kamarát mu požičia a on potom uhradí ďalšie platby. S jeho vyjadrením som sa uspokojil len čiastočne. Hneď na začiatku našej spolupráce sa neplnilo to, na čom sme sa dohodli! Nič to, vravel som si, všetko bude ok. Milan začal vybavovať firmy na vykonanie rekonštrukčných prác a zároveň aj dodávateľov sanitárneho vybavenia, kobercov, svietidiel, laminátových podláh... Ja som mal na starosti komunikáciu s dodávateľom fitness a kardio strojov. Dodávateľa zastupoval Peter Š., mimochodom, veľmi milý a sčítaný človek.

 

Hneď sme si „padli do oka". Pri definitívnom odsúhlasení dodávky strojov, celkovej ceny ako aj termínu dodania, sme sa s dodávateľom dohodli na zálohe vo výške 50.000,- EUR. Stretli sme sa aj s Milanom, aby som ho oboznámil s výsledkom a zároveň som ho požiadal o uhradenie dohodnutej zálohy. Ako odpoveď som dostal ďalší scenár, veľmi podobný tomu prvému, a začínalo mi byť jasné, že som nevstúpil do firmy a do záväzkov s Milanom, ale s „Hansom Christianom Andersenom". Ak toto meno náhodou nie je niekomu známe, tak je to, prosím pekne, jeden z najznámejších rozprávkárov. Termín zloženia zálohy sa neúprosne blížil a ja som počúval od Andersena (prepáčte, odteraz ho budem takto nazývať) nové a nové príbehy. Termín zloženia zálohy bol posunutý a ja som sa zrazu cítil ako neplatič, dlžník... Nie však mojou vinou...

 

Aby som nezabudol na prevádzkovateľa Karola. Keď sa dozvedel, že mu prenajímateľ viac nepredĺžil nájomnú zmluvu, kontaktoval Andersena a ten zase mňa kvôli odpredaju inventára. Bolo tiež potrebné uzavrieť s ním dohodu ohľadom klientov, ktorí majú uzavreté dlhodobé, časové vstupy - permanentky. Dohodli sme si termín stretnutia - začiatkom marca 2009. Na stretnutie som išiel sám, pretože Andersen sa s nim nechcel stretnúť osobne. Zrejme sa cítil trápne, veď za jeho chrbtom dohodol nový nájom na firmu, v ktorej figuroval aj on sám. Na stretnutí sme sa s Karolom dohodli, že klientov s permanentkami prevezmeme my a on nám za to zaplatí 70 % z nadobúdacej hodnoty za permanentky. Pýtate sa, prečo iba 70 %? Takto som sa pôvodne pýtal aj ja, pardon, pýtal som sa to pri Karolovom návrhu 50 %. A viete, čo mi na to pán Karol povedal? „Pán Barta, keďže už nejaký ten rok prevádzkujem toto zariadenie, vychádzam zo štatistiky, koľko klientov si zakúpi permanentky a koľko ich aj reálne využije. A to percento som vám navrhol." Ja som mu odpovedal, že jeho štatistiky sú určíte zaujímavé, avšak nemôžeme vylúčiť, že pri akceptovaní ním navrhovaných podmienok, títo klienti predsa len prídu a budú si nárokovať zaplatené služby. Asi po dvadsiatich minútach debaty, prúde návrhov a protinávrhov, argumentácii a protiargumentácií, sme sa dohodli na konečnom pomere 70 % s termínom úhrady 14. marca 2009, teda mesiac a pol pred nami avizovaným otvorením nového, zrekonštruovaného a vybaveného fitness centra. Po vzájomnej dohode bude on tak, ako aj my informovať klientov o  akceptácii vydaných permanentiek novým prevádzkovateľom, čiže našou novou spoločnosťou, nazvanou BF. Odchádzal som zo stretnutia znechutený a sklamaný z vypočítavosti a chamtivosti ľudí. Termín úhrady bol dva krát preložený na žiadosť Karola s konečným dátumom naviazaným na deň odovzdania priestoru - 31. marca 2009.

 

Andersen zatiaľ vybral realizátora rekonštrukčných prác a tiež dohodol, že úhradu za vykonanie týchto prac zaplatí on osobne, najneskôr do dvoch mesiacov od ukončenia týchto prác. Toto sa mi zdalo korektné, vzhľadom k mojej predchádzajúcej úhrade prenajímateľovi, tak som s tým súhlasil.

 

Novy termín úhrady zálohy za fitness a kardio vybavenie spolu so stretnutím vo firme dodávateľa je tu. Andersen pokračuje v tvorení jeho nových príbehov. Už ich ani neregistrujem. Raz mu požičia Mišo, potom Jožo, na to zase Laco, potom je tu nejaký jeho vzdialený rodinný príslušník z USA, bla, bla, bla... Jediné pozitívum z podnikania s Andersenom bolo moje zoznámenie sa s Lacom Csölleiom alias „Čolítom". Do dnešného dňa sme skoro ako bratia s maximálnou dôverou.

 

Pochopil som, ako hovoria bratia Česi: Tudy cesta nevede a 18. marca 2009 som uhradil zálohu vo výške viac ako 33.000,- EUR a s dokladmi o úhrade som išiel na stretnutie, podať vysvetlenie prečo len 33.000,- EUR, keď bolo dohodnutých 50.000,- EUR... Odchádzam zo stretnutia...  Znechutený. Sklamaný. Sklamaný sám zo seba, sklamaný z môjho chybného rozhodnutia... Lebo život je o rozhodnutiach ... Cítim sa znovu ako dlžník, neplatič! A to som ešte nevedel, že tento pocit budem ešte prežívať veľa krát!

pokračovanie zajtra...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?